Dňa 8.10.2006, krátko po šiestej hodine ráno, zomrel v obci Nové Hrady v Českej republike biskup Mons. Pavol Mária Hnilica SJ. Biskup Mons. Pavol Hnilica SJ zomrel v dome Asociácie laikov pápežského práva Pro Deo et fratribus - rodina Panny Márie, ktorej bol zakladateľom a predsedom. Pohrebné obrady zosnulého biskupa Mons. Pavla Hnilicu SJ sa uskutočnia dňa 18.10.2006 o 11.00 hod. v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave.
Pohrebnú svätú omšu bude celebrovať nitriansky emeritný biskup J. E. Ján Chryzostom kardinál Korec. Homíliu pri pohrebnej svätej omši prednesie bratislavsko-trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol.
Telesné pozostatky biskupa Pavla Hnilicu budú uložené do krypty katedrálneho chrámu.
Životopis Mons. Pavola Mária Hnilici JS
* 30.03.1921 Uňatín
+ 08.10.2006 Nové Hrady
Narodil sa 30.3.1921 v Uňatíne, okr. Krupina. Ľudovú školu navštevoval v Bzovíku a Uňatíne. Potom pracoval ako robotník na stavbe ciest.
V r. 1939-1940 študoval na meštianskej škole v Krupine. V štúdiu pokračoval v Kláštore pod Znievom, kde 12.8.1941 vstúpil do jezuitskej rehole, noviciát absolvoval v Ružomberku (1941-1943). Dokončil strednú školu v Kláštore pod Znievom a vo februári 1945 zmaturoval v Trnave, kam sa pred príchodom frontu presťahovala väčšina jezuitov z Ružomberka. Filozofiu študoval v Brne a Děčíne. R. 1948 bol magistrom v malom seminári v Levoči, keď seminár poštátnili, odišiel do Trnavy a začal študovať teológiu. Štúdium bolo násilne prerušené štátnym zásahom proti mužským reholiam (Akcia K).
Deportovali ho do Jasova, odtiaľ do Podolínca a potom do Pezinka. Dňa 24.9.1950 ho prepustili, pretože mal 9.10.1950 nastúpiť na vojenský výcvik. Využil svoj krátku "slobodu" a vybral sa do Rožňavy, kde ho 29.9.1950 biskup R. Pobožný tajne vysvätil za kňaza. V decembri 1950 mu zástupca provinciála oznámil, že z rozhodnutia rehoľných predstavených má byť vysvätený za biskupa. Konsekroval ho biskup R. Pobožný 2.1.1951 v pivničnej miestnosti rožňavskej nemocnice. P. Hnilica navonok vystupoval ako poslucháč zdravotníckeho kurzu, tajne však vysviacal rehoľníkov, ktorí dokončievali, či po zatvorení kláštorov, tajne dokončili teologické štúdium. V noci z 24. na 25.8.195, prv, ako utiekol za hranice, vysvätil za biskupa Jána Chryzostoma Korca. V septembri 1952 prišiel do Ríma, kde býval v Orientálnom ústave a navštevoval prednášky na Pápežskej gregoriánskej univerzite. Medzitým vypracoval správu o náboženskej situácii na Slovensku. Tento titul bol preložený do deviatich jazykov. V rokoch 1957-1959 si vykonal tretiu probáciu v nemeckom Műnsteri. Pokladal sa za pastiera umlčanej Cirkvi. Počas II. Vatikánskeho koncilu bol spočiatku poradcom, ale keď sa Pavol VI. rozhodol zverejniť jeho biskupskú hodnosť (17.5.1964), zúčastňoval sa na zasadaniach ako jeden z koncilových otcov. Autoritou svojej biskupskej funkcie podopieral rozličné akcie, krížové výpravy obetí a modlitieb za obrátenie Ruska. Šíril posolstvo Fatimy a úctu k Panne Márii Fatimskej. R. 1968 pomohol kalkatskej Matke Terézii založiť prvý kláštor misionárok lásky v Ríme a r. 1991 na Slovensku. R. 1969 založil dielo Pro fratribus a začal vydávať jeho bulletin v taliančine, od r. 1990 aj v slovenčine.
Zomrel 8.10.2006 v obci Nové Hrady v Českej republike.
